Život Prešova
online
online
P. Mihók: Vzdelávanie sa stáva brzdou rozvoja slovenskej ekonomiky
01.02.2014 Bratislava
Bratislava 1. februára (TASR) – Vzdelávanie sa podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka stáva brzdou ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky. Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
Ako poznamenal, liberalizáciou školstva bez akéhokoľvek regulačného nástroja sa dospelo k tomu, že väčšina absolventov škôl nepracuje v odbore, ktorý vyštudovala, pričom spoločnosť dala do ich vzdelania finančné zdroje.
Nepozdáva sa mu skutočnosť, že na Slovensku sa pokračuje v nezmyselných odboroch, pričom, ako upozornil, školstvo je tým pádom najväčším producentom nezamestnaných. "Malo by vychovávať odborníkov, ktorí nás posunú dopredu, ale generuje nezamestnaných ľudí," podčiarkol.
Vyzval vládu na urýchlené zmeny, keďže ich účinok sa prejaví za 10 až 15 rokov. "Môže sa stať, že príde očakávané oživenie, ale jeho efekt sa bude minimalizovať, lebo nebudeme mať pracovnú silu, ktorú by firmy mohli využiť na rast sily na Slovensku," avizoval Mihók.
Aj prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Alexej Beljajev poukázal na fakt, že ľudia, ktorých momentálne ponúka voľný trh práce, sú nepoužiteľní pre strojárske profesie. "Školstvo je najväčší problém tohto štátu. Problém je, že v priemyselnom štáte vychovávame humanitnú spoločnosť. Je potrebné zadefinovať si potreby," podčiarkol s tým, že by rozhodne prospelo spojenie školy s praxou tak, ako to funguje v iných vyspelých štátoch. Ako však poznamenal, vzdelávanie nie je úlohou súkromných firiem.
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) súhlasí s potrebou vrátenia duálneho vzdelávania. V tejto súvislosti sa pripravuje zákon o odbornom vzdelávaní. Teoretickú prípravu bude zabezpečovať štát a praktickú výchovu konkrétna firma.
Jeho predchodca vo funkcii Martin Fronc (KDH) zase vidí cestu v tom, že absolvent školy musí mať perspektívu zamestnania, slušného zárobku, pričom k vyštudovaniu požadovaného odboru ho majú motivovať napríklad štipendiá. "Kľúčom sú motivačné nástroje v tom, že to, čo štát chce, tak to podporuje. Priemysel hovorí, že náš školský systém je ten, ktorý produkuje nezamestnaných. Ale aj firmy musia niečo spraviť. Všetko sa hádže na školu, ministra školstva a vzdelávací systém. Ale trh práce nerobí nič. Aj zamestnávatelia sú na vine, a nielen školstvo," rozohnil sa Fronc.
Čaplovič s ním v tomto súhlasil, pričom sa zamyslel nad tým, čo robia podnikatelia a živnostníci pre to, aby získali kvalifikovanú silu. Ocenil však fakt, že zamestnávatelia konečne spolupracujú so školstvom a začínajú definovať odbory, na ktorých sú ochotné participovať.
Ako poznamenal, liberalizáciou školstva bez akéhokoľvek regulačného nástroja sa dospelo k tomu, že väčšina absolventov škôl nepracuje v odbore, ktorý vyštudovala, pričom spoločnosť dala do ich vzdelania finančné zdroje.
Nepozdáva sa mu skutočnosť, že na Slovensku sa pokračuje v nezmyselných odboroch, pričom, ako upozornil, školstvo je tým pádom najväčším producentom nezamestnaných. "Malo by vychovávať odborníkov, ktorí nás posunú dopredu, ale generuje nezamestnaných ľudí," podčiarkol.
Vyzval vládu na urýchlené zmeny, keďže ich účinok sa prejaví za 10 až 15 rokov. "Môže sa stať, že príde očakávané oživenie, ale jeho efekt sa bude minimalizovať, lebo nebudeme mať pracovnú silu, ktorú by firmy mohli využiť na rast sily na Slovensku," avizoval Mihók.
Aj prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Alexej Beljajev poukázal na fakt, že ľudia, ktorých momentálne ponúka voľný trh práce, sú nepoužiteľní pre strojárske profesie. "Školstvo je najväčší problém tohto štátu. Problém je, že v priemyselnom štáte vychovávame humanitnú spoločnosť. Je potrebné zadefinovať si potreby," podčiarkol s tým, že by rozhodne prospelo spojenie školy s praxou tak, ako to funguje v iných vyspelých štátoch. Ako však poznamenal, vzdelávanie nie je úlohou súkromných firiem.
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) súhlasí s potrebou vrátenia duálneho vzdelávania. V tejto súvislosti sa pripravuje zákon o odbornom vzdelávaní. Teoretickú prípravu bude zabezpečovať štát a praktickú výchovu konkrétna firma.
Jeho predchodca vo funkcii Martin Fronc (KDH) zase vidí cestu v tom, že absolvent školy musí mať perspektívu zamestnania, slušného zárobku, pričom k vyštudovaniu požadovaného odboru ho majú motivovať napríklad štipendiá. "Kľúčom sú motivačné nástroje v tom, že to, čo štát chce, tak to podporuje. Priemysel hovorí, že náš školský systém je ten, ktorý produkuje nezamestnaných. Ale aj firmy musia niečo spraviť. Všetko sa hádže na školu, ministra školstva a vzdelávací systém. Ale trh práce nerobí nič. Aj zamestnávatelia sú na vine, a nielen školstvo," rozohnil sa Fronc.
Čaplovič s ním v tomto súhlasil, pričom sa zamyslel nad tým, čo robia podnikatelia a živnostníci pre to, aby získali kvalifikovanú silu. Ocenil však fakt, že zamestnávatelia konečne spolupracujú so školstvom a začínajú definovať odbory, na ktorých sú ochotné participovať.
0
www.ZIVOTPO.sk
